Zavolajte nám +421 907 767 112
E-mail: vvdpkarpaty@vvdpkarpaty.sk
  • rev-full1
    Víno pre všetkých
  • rev-full1
    Víno z Malých karpát
  • rev-full1
    Víno pre všetkých

Popis odrôd

Popis odrôd

 
 


CHARDONNAY

je stará odroda, pochádzajúca z Burgundska. Génovou analýzou bolo zistené, že pravdepodobne vznikla samovolným krížením odrôd Pinot noir a Heunisch. U nás sa pestovala v zmiešaných výsadbách s Rulandským bielym. V súčastnosti patrí medzi módne biele drody, rozšírené po celej západnej i východnej Európe. Hrozno v priaznivých ročníkoch dosahuje zelenožltú až zlatistú farbu s intenzívnou a harmonickou vôňou. Hrozno je plnej, jemne korenistej chuti s príjemnou kyselinkou. Vína sú plné s minerálnym charakterom. Sú vhodné k pokrmom z bieleho mäsa, paštetam a plodom mora.

 


RULANDSKÉ BIELE

Pôvodom je to stará francúzska odroda známa už v 14. storočí. Hovorí sa o nej ako o krásnej francúzskej odrode s burgundským rodokmeňom. Odrodu rajonizujeme do teplejších polôh miernych svahov s južnou expozíciou.
Ide o extraktívne svieže ľahké víno s harmonizujúcimi kyselinami a s jemnou arómou, pozlátenej až žltozelenej farby. Vonia po broskyniach, mandliach, dominujú aj tóny mandarínkovej šupky a dužiny grepov. Cítiť aj jemný nádych chleboviny. V chuti sa postupne vynárajú jemné ovocné tóny, najmä hrušky, banánov a tropických chutí vanilky, vlašského orecha a ananásu. Vynikajúce ročníky obsahujú jemnú príchuť po ušľachtilej plesni Botrytis cinerea. Vysokú akosť dosahuje pri dobrom ročníku ležaním vo fľašiach ako aj z prezretého hrozna pri fľašovej zrelosti vína. Akostné sa konzumuje v priebehu 2 až 4 rokov, prívlastkové v rozpätí 3 až 8 rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 9 – 11° C.
Doporučujeme ho podávať k varenému mäsu, k prírodným úpravám hovädzieho mäsa, k zeleninovým a ovocným predkrmom, k hydine, teľacím špecialitám, paštétam, rybám, divine a k tvrdším bielym syrom.

 


TRAMÍN ČERVENÝ

Ide o veľmi starú odrodu, ktorá vznikla pravdepodobne voľným krížením s lesným viničom a podieľala sa na vzniku ďalších klasických európskych odrôd viniča. Podľa niektorých prameňov sa odroda rozšírila z dnešného Talianska –južného Tirolska, oblasti Alto adigea, z okolia obce Termeno (Tramín) v časoch Marka Aurelia Proba. Od 16. storočia bola písomne dokumentovaná aj vo Falcku, dodnes sa tam údajne nachádza produkčný vinohrad vysadený tramínom pred viac ako 400 rokmi. Pestuje sa v Alsasku (až 18 % plochy vinohradov), v Nemecku, Rakúsku, na území bývalej Juhoslávie, v Maďarsku, Česku a samozrejme na Slovensku. U nás je právom považovaná za kráľa slovenských odrodových vín, je to vzácna odroda, ktorá neposkytuje nadmerné úrody.
Tramín červený je plné, vysoko extraktívne, veľmi akostné, aromatické a korenisté biele víno s krásnym buketom. Po dosiahnutí sudovej zrelosti a nafľašovaní nadobúda výrazný tramínový charakter. Patrí k tzv. ťažším vínam. Hrozno dáva zlatožlté vína. Vôňa je silná, plná a korenistá. Dominujú kúsočky sladkého sušeného a tropického ovocia, med, korenie či niekedy ťažké parfumové tóny. U vína z dobre vyzretých strapcov pripomína vôňu ruží alebo fialiek. Chuť je rovnako ťažká a silná, plná, extraktívna, aromatická až korenistá ale lahodná, zanechávajúca dlhotrvajúci chuťový vnem na jazyku. Prechádza do guľatej, medovokorenistej chuti. Tramín červený je charakteristický častou vysokou cukornatosťou a nižším obsahom kyselín, najmä u vín spracovaných z prezretého hrozna, ktoré môžu pôsobiť až fádnym dojmom. V takom prípade je víno prisilné, pretože nie je v rovnováhe alkohol s kyselinami. Prednosti Tramínu sa u nás využívajú na prípravu kvalitných akostných vín, ktoré dosahujú fľašovú zrelosť v rozpätí od 2 do 5 rokov, ako aj na výrobu prívlastkových vín s najlepšou fľašovou zrelosťou v rozpätí od 4 do 12 rokov. Nižší obsah kyselín radí toto voňavé víno medzi najobľúbenejšie. Podáva sa i ako aperitív. Odporúčaná teplota na podávanie je 9–11°C.
Tramín červený sa odporúča k hydine (v kombinácii s ovocím), ázijskej kuchyni, jedlám s karí korením, k pečeným rybám, údenému mäsu, pikantným bielym mäsám, jemným aromatickým syrom, syrom s bielou plesňou alebo k ťažším predjedlám ako napr. ku kačacej a husacej pečeni. Ideálne vyznie v kombinácii s paštétami alebo divinou. Sladšie výbery je možné podávať ako aperitívy, hodia sa aj k syrom s modrou plesňou, prípadne na záver stolovania k sladkým dezertom.

 


KERNER

Odroda bola vyšľachtená v Štátnom výukovom a výskumnom ústave vo Weinsbergu – Württembersku v Nemecku A. Heroldem v roku 1929 krížením odrôd Trolinské (tirolská modrá odroda Trollinger, tiež nazývaná Schiava Grossa) a Rizlink rýnsky.
V roku 1969 bol Kerner povolený do všetkých nemeckých vinárskych oblastí a boli mu udelené ochranné autorské práva. Odroda je pomenovaná po A. Kernerovi, lekárovi a básnikovi z Weinsbergu, ktorý svojim pacientom doporučoval pohár vína denne ako najlepší prírodný liečebný prostriedok.
V súčasnosti je Kerner v Nemecku rozšírený na necelých 6 500 hektaroch a zaujal tak štvrté miesto po odrodách Rizlink rýnsky, Müller Thurgau a Sylvánske zelené. Plodnosť odrody Kerner je pravidelná a cukornatosť muštu je veľmi dobrá. Pri zodpovedajúcim spôsoboch pestovania treba každoročne získavať vína s prívlastkom.
Prednosťou Kerneru je dobrá akosť i v horších ročníkoch. Zo suchých polôh bývajú vína široké a horknú, rovnako ako pri oxidatívnom školení. Zo všetkých novošľachtencov sú jeho vína najpodobnejšie Rizlingu rýnskemu, čo znamená že i u Kerneru môžeme dosahovať vysokú kvalitu výberu z hrozna i výberu z bobúľ.
Víno je zelenožltej až slamovo žltej farby. Vo vôni prevládajú svieže aromatické látky, pripomínajúce koncentrovanejšiu vôňu Rizlingu rýnskeho. Je plnej, sviežej a príťažlivej chuti, s príjemnými kyselinami a nahorkastým záverom. Vo vôni a chuti môžeme hľadať muškát, ríbezle, tmavý med, maslové tóny a príznačnú korenistosť.
Technologicky správne zvládnuté vína Kerneru sú ozdobou slávnostných príležitostí. Víno sa výborne hodí k rôznym predkrmom, včetne plodov mora, grilovanému teľaciemu mäsu, k rybám i údeninám, k mnohým druhom syrov a zvlášť k roztierateľným.

 


FRANKOVKA MODRÁ

Ide o veľmi starú odrodu, ktorá je podľa určitých prameňov nemeckého pôvodu, ale pravdepodobne pochádza z dolného Rakúska. Jedným z jej predkov je aj odroda Heunisch. Častejšie sa omylom zamieňa s francúzskou odrodou Gamay. Ku nám na Slovensko sa dostala v 18. storočí. Dnes sa pestuje v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku a na Morave. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v posledných rokoch sa pod názvom Lemberger začína rozširovať aj na západnom pobreží USA.
Frankovka Modrá je ľahšie, menej výrazné červené víno. Sýta červená farba môže prechádzať až do ohnivo tmavých rubínových tónov. Vo vôni prevažuje škorica a zrelé višne, doplnené záhadným dymovým podtónom. Pri najlepších ročníkoch dosahuje vôňu prezretých malín, či černíc. Môžeme v nej nájsť aj chuť škorice alebo horkej čokolády. Mladé vína bývajú tvrdé, zvýraznené trpkosťou po trieslovinách, extraktívne s vyššou kyselinou Kvalita vína rastie úmerne s teplotami pri dozrievaní hrozna. S postupujúcim zretím stráca tvrdosť a rozvíja sa do šírky, plnosti a hĺbky. Práve strata tvrdosti signalizuje ukončenie zretia. Hodí sa prípravu barikových vín. Akostné vína dosahujú zrelosť v rozpätí 2 až 4 rokov, vína s prívlastkom v rozpätí 6 až 10 rokov, je preto vhodná do archívu. Odporúčaná teplota na podávanie je 15 – 17° C.
Frankovka Modrá sa hodí ku korenistým jedlám z tmavého mäsa, ku grilovaným a pečeným jedlám z hydiny a k divine. Ideálna je k hovädziemu a teľaciemu steaku, anglickej roštenke, sviečkovej, teplej šunke, či údenému jazyku. Dá sa skombinovať aj s tvrdým plesňovým a údeným syrom alebo cestovinou.

 


DORNFELDER

Dornfelder je pomerne mladá odroda, ktorá pochádza z Nemecka. V roku 1955 bola vyšľachtená p. Augustom Heroldom na Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo vo Weinsbergu. Pochádza z kríženia 2 novošľachtencov, a to Helfensteiner a Heroldrebe. Meno dostala po administratívnom správcovi Würtenberska, p. Dornfeldovi, ktorý sa zaslúžil o zriadenie prvej vinohradnícko – vinárskej školy v tejto krajine v polovici 19. storočia. Odroda podľa pôvodného určenia mala slúžiť na doplnenie základných odrôd v červených vínach typu Portugalské a Burgundské Modré a zároveň pre vysokú farbu vína i ako krycia odroda menej farebných vín v menej priaznivých ročníkoch. Na Slovensku sa odroda udomácnila iba nedávno, na svahoch Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Víno charakterizuje vyššia farebná intenzita, extraktívnosť, plnosť a bohatý ovocný charakter. Vyššej farebnosti dominujú rubínové aj granátové tóny s nádychom do fialova. Samotné víno má výraznú ovocnú arómu, v ktorej prevažujú tóny zrelých lesných jahôd a bobuľového ovocia. Chuť je plná, extraktívna, perzistentná. Zaobaľuje v sebe arómy višní, kúsočky čokolády a jahôd. Zladené triesloviny s kyselinou a dobrou perzistenciou len podčiarkujú zaujímavosť tohto vína. Je vhodné na archiváciu. Ležaním v sudoch a následne vo fľašiach vyzrieva do podoby, ktorá je pre milovníkov červeného vína veľmi príťažlivá.
Odporúča sa podávať k jedlám z tmavého mäsa, aj s omáčkou. Ideálne sa hodí k divine

 


RIZLING VLAŠSKÝ

Odroda pochádza z Francúzska, oblasti Champagne, odkiaľ sa rozšírila do Heidelbergu. V 19. storočí prenikla z Porýnia do Dolného Rakúska a Maďarska. Názov „vlašský“ vznikol údajne v Nemecku pre rozlíšenie od „Rizlinku rýnskeho“, a preto nie je príbuzný s „pravým“ Rizlingom Rýnskym. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie odrody v celej vinohradníckej Európe. Víno je charakteristické predovšetkým vyšším obsahom kyselín. V chuti je plné a harmonické. Má širokú škálu vôní, farba je svetlo zelenožltá. Vo vôni a chuti môžeme hľadať červené ríbezle, egreše, lúčne kvety, hrozienka, sladký citrón alebo medové tóny. Je vhodné i k dlhodobejšej archivácii. Akostné dosahuje najlepšiu fľašovú zrelosť v rozpätí 2 až 4 rokov, výberové vína s prívlastkom v rozpätí 4 až 12 rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 10-12°C. Víno je vhodné ako aperitív a ako doplnok teplých aj studených predjedál a hlavných jedál z teľacieho mäsa i sladkovodných rýb. Odporúča sa podávať aj k pečeným rybám, špecialitám z bravčového mäsa, k husacine a hydine, zapekaným cestovinám, tvrdým dobre vyzretým syrom, ale aj k pikantným obloženým chlebíčkom a jemným paštétam. Ako mladé víno je vhodné aj k zabíjačkovým špecialitám. Je vynikajúce na posedenie s priateľmi a na zahnanie smädu vo vínnom striku.

 


RIZLING RÝNSKY

Odroda pochádza z Nemecka a preto je zaradená medzi klasické nemecké odrody. Poskytuje jedno z najušľachtilejších vín. Predpokladá sa, že odroda vznikla v okolí horného toku Rýna, samovoľným krížením odrody Heunisch s Tramínom. Z Nemecka sa rozšírila do celého sveta. Na naše územie prenikla pravdepodobne z Čiech, kam sa dostala v 17. storočí zásluhou mníchov rádu Sv. Benedikta. O Rizlingu Rýnskom sa hovorí, že je to víno kráľov a kráľ vín.
Víno je žltozelenej až jasnej zlatistej farby s vyšším obsahom kyselín. Má sviežu arómu s ľahkými tónmi lipového kvetu, intenzita ktorej sa rozvíja so zretím vína, môže však byť cítiť aj po marhuľovom kvete, broskyniach, po lúčnych kvetoch, mede a dokonca po zelenom citróne. Je korenistej a plnej chuti, zvýraznená pikantnou kyselinkou, niekedy aj vyššími delikátnymi aromatickými látkami, ktoré zaujmú nevtieravým a dlhotrvajúcim chuťovým vnemom. V chuti nájdeme zrelé grepy, ananás, kôru limetky a sladké hrozno. Zretím vo fľaši sa jeho vlastnosti ešte viac zušľachťujú. Vína sú vhodné na archiváciu, pričom akostné vína dozrievajú v rozpätí 1 až 5 rokov a vína prívlastkové v rozpätí 4 až 12 rokov. Akosť vína sa zvyšuje lepším vyzretím hrozna, neskorým zberom. Odporúčaná teplota na podávanie je 10 – 12° C.
Doporučuje sa k sladkovodnými rybami, ale aj bielemu mäsu, ako hydina, jemným syrom a zeleninovým špecialitám. Ďalej sa hodí k špecialitám z teľacieho a bravčového mäsa, k syrom, pečenej husacine, lokšiam, atď.

 


MÜLLER THURGAU

Odroda bola vyšľachtená profesorom Hermannom Müllerom, pochádzajúcim zo Švajčiarska z kantónu Thurgau, vo výskumnom a šľachtiteľskom ústave v nemeckom Geisenheime v roku 1882 ako údajný kríženec medzi odrodami Rizling rýnsky a Silvánske zelené. V Nemecku je po Rizlingu Rýnskom druhou najrozšírenejšou odrodou, okrem Nemecka sa pestuje v Rakúsku, Švajčiarsku, v Čechách, Maďarsku a na Slovensku. Jedny z najsviežejších müllerov pochádzajú zo strednej Európy – z kopcovitých oblastí Rakúska, Slovenska a Moravy.
Víno je ľahké, svieže s ovocným charakterom. Jemne aromatické, extraktívne mäkšie, často vyššej kvality. Farba vína je svetlo žltozelená s iskrou do zlata. Má muškátovo-kvetinovú vôňu, vonia po vanilke a mandliach. Chutí jemnej a sviežej s príjemnými aromatickými tónmi. V ovocnej korenistej chuti sa objavuje hrozno, broskyne i jablká. Príjemný charakter mu dodáva aj nižší obsah kyselín, vďaka ktorému je Müller Thurgau harmonické, stredne plné víno. Vekom stráca iskru, lebo dlhším zretím sa znižuje výraznosť buketu ako aj kvalita. Špičkové ročníky sa však dajú archivovať a víno zretím získava hlbšie tóny. V prípade akostných vín je vhodné konzumovať ho v priebehu 1 – 2 rokov.
Müller Thurgau je ideálny v kombinácii s rôznymi úpravami sladkovodných rýb, s jemnými omáčkami, bielym mäsom a hydinou pečenou alebo grilovanou. Vhodný je tiež k cestovinám, k lososovi, zeleninovým a ovocným šalátom, k dusenej zelenine, studeným predjedlám ale aj k ovocným dezertom. Jeho jemné aromatické charakteristiky vyniknú v kombinácii so syrom.

 


CABERNET SAUVIGNON

Najstaršie správy o tejto odrode pochádzajú z Francúzska z polovice 16. storočia z okolia Bordeaux. Pôvodom ide o francúzsku odrodu, ktorá vznikla krížením odrôd Cabernet Franc a Sauvignon Blanc. V 19. storočí sa rozšírila po celej Európe, kde ju vysádzali ako náhradu za fyloxérou zničené vinohrady. Odroda neskôr prenikla i do vinárskych oblastí nového sveta – Chile, Kalifornie, Austrálie a južnej Afriky.
Cabernet Sauvignon je najušľachtilejší predstaviteľ červených vín. Má vysoký obsah antokyanových farieb a tanínu. Má výraznú odrodovú príchuť cabernetového charakteru a vyšší obsah kyselín. Víno je mimoriadne korenisté, typické s výrazným odrodovým charakterom. Farba vína je rubínovočervená. V intenzívnej ovocno-kvetinovej vôni objavíte vôňu čerešní, višní, sliviek, čiernych ríbezlí a čierneho korenia. V chuti tiež dominujú kúsočky čiernych ríbezlí, ale aj mäkká trieslovina, čerstvo pomleté čierne korenie a primeraná čokoládovo-bylinná dochuť. Robustná chuť je zahalená do príznačnej vône dreva. Starnutím vína sa stupňuje korenistosť a sýtosť farby. Akostné vína sa konzumujú v priebehu 2 až 4 rokov, výberové vína s prívlastkom najlepšie po 6 až 10 rokoch. Odporúčaná teplota na podávanie je 16 až 18° C.
Víno sa doporučuje podávať k poľovníckym špecialitám, ako napr. korenisté úpravy diviny, k plesňovým dobre vyzretým syrom, steakom, biftekom, k mäsovým polievkam. Hodí sa aj k bravčovému a hovädziemu mäsu, ku kačici a husi.

 


IRŠAI OLIVER

V Kecskeméte ju vyšľachtil Pál Kocsis krížením odrôd Bratislavské Biele a Čabianska Perla. Odroda je rozšírená v Maďarsku, na Slovensku a čiastočne aj na Morave. Zvlášť na Slovensku sa teší mimoriadnej obľube. Ide o skorú muštovú odrodu muškátovej vôni bobúľ i vína.
Víno je ľahučké a aromatické, takmer omamujúce. Jeho telo je krehké, avšak duša prekrásna. Farba vína je zlatožltá. Vôňa je typická, príjemná až prenikavá, muškátová. Aróma priam udrie do nosa, čím pripomína čerstvý hroznový mušt. V plnej ovocnej vôni sa snúbia tóny prezretého hrozna, rozkvitnutej lúky a sušených hrozienok. Chuť je plná, lahodná, korenistá, pripomínajúca muškátové víno, avšak svojim charakterom je príjemnejšie. Má nižší obsah kyselín a kvôli tomu sa neodporúča archivovať. Iršai Oliver sa konzumuje predovšetkým ako mladé víno, avšak dobre ošetrené víno si udrží vysokú kvalitu niekoľko rokov. Pri dlhšom zretí sa zvýrazňuje korenistá chuť a vôňa. Akostné víno dosahuje ideálnu fľašovú zrelosť v rozpätí 1-2 rokov. Výberové vína s prívlastkom sa z tejto odrody nevyrábajú. Iršai Oliver sa pre svoju charakteristickú arómu často používa do zmesí a značkových vín. Rovnako často sa využíva pri výrobe šumivých vín.
Doporučuje sa podávať k rybám, hydine, zelenine, k mäkkým krémovým a smotanovým syrom. Svojim charakterom sa hodí predovšetkým k dezertom, resp. sladkým jedlám, nákypom alebo pudingom.