Malokarpatský vinohradnícky rajón

Malokarpatský vinohradnícky rajón siaha od Bratislavy až po Smolenice a Trnavu. Život v tejto oblasti je neodmysliteľne spätý s vinohradníctvom a vinárstvom. Za centrum sa tradične považuje región Pezinok, ktorého najkrajším predmestím je dnes už historická časť Grinava.

Vznik Grinavy sa datuje do obdobia 12 -13. storočia. Legenda hovorí, že z Jura mestskou radou vyhosteného ničomníka (vraj pytliaka z Neštichu) nechceli pustiť za mestské brány ani v Pezinku a tak sa spolu so svojou početnou rodinou usídlil v zelenom údolí Grunau – Grinave medzi dvoma kráľovskými mestami Jur a Pezinok.

Foto M. Grell

Heraldickým symbolom Grinavy je erb z 18. storočia, pozostávajúci zo štítu červenej farby, zo zlatej päťcípej korunky v dolnej a menšej zlatej korunky v hornej časti štítu. Pod ňou v strede leží strapec bieleho hrozna, obopnutý zelenými viničovými listami.

Korunky symbolizujú dve slobodné kráľovské mestá Pezinok a Jur, hrozno s viničovými listami pestovanie viniča ako výsadu pestovania viniča, dorábania hrozna a vína. Charakter obce výrazne ovplyvnila kolonizácia nemeckým obyvateľstvom v 15. storočí, ktorá okrem rozvoja remesiel ako kováčstvo a kolárstvo, ovplyvnila najmä vzťah obyvateľov k vinohradníctvu a vinárstvu. Pred tureckými nájazdmi sem utekali aj kolonisti z Chorvátska (preto sa tu často vyskytujú priezviská ako Čuklovič, Dugovič, Fabiankovič, Havlovič, Hlinkovič, Hrzič, Krajčovič, Noskovič, Ondrovič, Polakovič, Virgovič a pod.) Boli to vynikajúci roľníci a vinohradníci. V období tesne po 2. svetovej vojne bola odsunutá časť nemeckého obyvateľstva, ktorému bol skonfiškovaný majetok a aj vinohrady, následne boli pridelené do užívania miestnemu obyvateľstvu.

Foto F. Goga

V roku 1948 bola obec Grinava premenovaná na Myslenice. V roku 1975, kedy došlo k zlúčeniu JRD Myslenice a JRD Pezinok, bola obec Myslenice s počtom viac ako 1 700 obyvateľov začlenená do mesta Pezinok.

Tradícia pestovania vínnej révy má v tomto regióne korene z čias Rimanov. Pokračovala kolonizáciou nemeckým obyvateľstvom v 16. - 17. storočí, svoju stopu zanechalo aj združstevňovanie v povojnovom období, neskôr najmä následný vývoj po roku 1989. Základom vhodných podmienok pre pestovanie hrozna a výrobu vína sú nielen priaznivé klimatické podmienky na úpätí Malých Karpát, ale najmä pracovitosť a stáročiami nadobudnutý fortieľ pestovateľov viniča – Grinavanov.

Dnes, keď Grinava tvorí súčasť Pezinka, vinohradnícka výroba postupne redukuje svoje plochy a pomaly ustupuje rozvíjajúcej sa bytovej výstavbe. Stále tu však nájdeme množstvo zapálených ľudí, ktorí napriek neľahkým podmienkam pokračujú v tradíciách svojich otcov a dedov. Vo svojich pivniciach ponúkajú lahodné vína s jedinečnou chuťou, charakteristickou pre Malokarpatskú vinohradnícku oblasť.